Kyborg Ján Athlet.

Manželka ma však neľutovala. Namiesto ofukovania kúpila mi poza chrbát nechcený dar - obludu, ohavu, monštrum - vežu inSPORTline Athlet!

Rehabilituj! Mocnej! Chudni! A nežer furt, medveď jeden! prihovorila sa mi láskavo, ako vždy.
Potom ma vsotila ma do komory, kde už predtým montéri z inSPORTline tajne, ba aj zadarmo, zložili tú obludu. Zabuchla a zamkla. Zostal som s monštrom sám. Dlhé klepetá, chápadlá modlivky nábožnej a kladky ako dračie hlavy! Samá studená železnosť!

Z komory sa stala dračia sloj. V jej väzenskom nepohodlí som musel byť denne hodinu. To príkorie zdieľal so mnou len náš pes. Nevadilo mu, že čudne mávam rukami. Rozdiel medzi nami bol v tom, že on bol v komore dobrovoľne.

Len sa skús zatváriť, že Ťa to nebaví! prihovorila sa mi milo. Nuž, usmieval som sa, ale do smiechu mi nebolo. Záťaž som mal 10 kg, lebo menej sa nastaviť nedalo.

Manželka dostala k veži ako bonus, prístroj na cvičenie brušných svalov - Posilňovač brušných svalov inSPORTline AB Perfect. Ani nevedela načo to je. Aby som nemusel pri veslovaní sedieť na zemi, rozhodol som sa spraviť z neho slider. Ale tak, aby sa dal aj naďalej normálne používať na brušné cviky. Vzhľadom k tomu, že sedím, je cvičenie mimoriadne príjemné.

Časom sme sa s vežou veľmi zblížili. Stalo sa presne to, čo v rozprávke Kráska a zviera. Alebo v Trojruži. Je jedno, kto z nás je kráska a kto zviera. Je možné aj to, že zvermi, či obludami, sme boli na začiatku obaja. Takže je aj jasné, čo sme teraz. Veža sa mi za čas strávený s ňou zvláštnym spôsobom odmenila. Ruky mi zmocneli. Zvykol som si cvičiť. Lepšie spávam. A z obezity III. stupňa som klesol do obezity I. stupňa.

S vežou pochopiteľne nekončím. Už sa to ani nedá, lebo sme kyborg. Jeden celok. Tak ako fotograf s fotoaparátom, tak ako cyklista s bicyklom. Aj manželka si zvykla, že máva odo mňa pokoj. Kým má svoj pravidelný babinec, my s vežou v komore tvorivo pracujeme.

Môj cieľ do budúcna? Paradoxne je ním nadváha. Lebo po I.stupni obezity nasleduje nadváha. Veľmi chcem mať nadváhu. Znie to divne, chcieť nadváhu. Niekto si možno povie, že je to málo. Pre mňa je to však čosi! A spolu s vežou máme na to našliapnuté. Ciele však nekončia, lebo po dosiahnutí nadváhy chcem konečne získať svoju normálnu váhu. Že kedy to bude? Neviem. Nikam sa neponáhľam. Pri tvorivom cvičení nám čas príjemne plynie. Ubudnuté kilá beriem už iba ako bonus, iba ako prídavok, odmenu, vedľajší produkt, dar.

Za dva roky cvičenia ma veža obdarovala osemnástimi kilogramami. Vyložil som to takto aj manželke. Tá pripustila, že mám menšie brucho a viac svalov. A bol potom dobrý obed!